第八章:Jīva 從 Māyā 中解脫

Jīva 雖被 Māyā 和業力束縛,仍保留其邊際本質,意識雖弱,卻未喪失。通過聖人的機緣,Jīva 的真實本質逐漸顯現。《Śvetāśvatara 奧義書》說:

yasya deve parā bhaktir yathā deve tathā gurau tasyaite kathitā hy arthāḥ prakāśante mahātmānaḥ

對 Guru 和 Kṛṣṇa 有純粹奉獻的人,能明白 韋達 的意義。(Śvetāśvatara 奧義書 6.23) 《Caitanya Caritāmṛta》說:

saṁśāra bhramite kona bhāgya keha tāre nadira prabhāve yena kāṣṭha lage tīre kona bhāgya karo saṁśāra kṣayonmukha haya sādhu saṅga kare, kṛṣṇe rati upajaya sādhu saṅga sādhu saṅga sarva śāstre kaya lava mātra sādhu saṅge sarva siddhi haya kṛṣṇa tomāra hau' yadi bale ekabāra māyābandha haite kṛṣṇa tāre kare pāra

無數 Jīva 在輪迴中迷失,若幸運接觸聖人,如木頭被河流沖上岸,從無明中解脫。通過聖人交往,Jīva 喚醒對 Kṛṣṇa 的愛。片刻的聖人交往能帶來一切成功。若真誠說:「Kṛṣṇa,我是你的僕人」,即可從 Māyā 中解脫。(C.C. Madhya 22.43, 45, 54, 33) 若 Jīva 的輪迴因 bhāgya(命運)減少,他有資格與聖人交往。有人問:「什麼是命運?」若命運是解脫的唯一原因,信仰和聖人交往如何是根源?命運是無意識因素,若它是 Jīva 幸福的唯一原因,Jīva 將無動力自我努力。真相需檢視 Jīva 的本性。 Jīva 形成時,唯一行動者是 Kṛṣṇa,自由意志是靈性特質。Jīva 的所有行動與 Kṛṣṇa 無關,Jīva 首先選擇親近或背離 Kṛṣṇa,這是其首要行動,Kṛṣṇa 僅給予結果。進入物質世界後,行動者有三:Jīva 是主要行動者,物質是次要行動者,Kṛṣṇa 給予結果。Jīva 因自由意志陷入無明,仍是主要行動者。其行動的結果稱為命運(bhāgya)。無神論者和宗教人士的命運不同,根據行為產生不同結果:物質行為得物質結果,靈性行為得靈性結果。 奉獻行為(如服務聖人、唱誦聖名)產生奉獻欲望,稱為 saubhāgya(好運)。當物質欲望減弱,saubhāgya 增強,轉為信仰,通過聖人交往帶來成功。Nārada 的故事顯示這過程:

ahaṁ purātīta bhave'bhāvam mune dāsyāś ca kasyāścana vedavādinām nirūpito bālaka eva yogināṁ śuśrūṣaṇe prāvṛṣi nirvivakṣatām ucchiṣṭa lepān anumodito dvijaiḥ sakṛt sma bhuñje tad apāsta kilbiṣaḥ evaṁ pravṛtasya viśuddha-cetasas tad dharma evātmā ruciḥ prajāyate tatrānvaham kṛṣṇa-kathāḥ prajāyatām anugṛhenāśrṇavam mahoharāḥ tāḥ śraddhayā me'nupadaṁ visṛṇvataḥ priya-śravasy aṅga mamābhavad ratiḥ

Nārada 曾是僕人之子,服務 Vedānta 學者,食用他們的食物殞地,一次食用清除罪業,心靈淨化,對 Kṛṣṇa 產生興趣,聽聞 Kṛṣṇa 事蹟,逐步增強信仰與愛。(S.B. 1.5.23, 25, 26)

evaṁ kṛṣṇa mater brahman nāsaktasyāmalātmānaḥ kālaḥ prādur abhūt kale taḍit saudāminī yathā prayujyamāne mayi tāṁ śuddhaṁ bhāgavaīiṁ tanum ārabdha-karma-nirvāṇo nyapatat pāñca-bhautikaḥ

Nārada 專注 Kṛṣṇa,無物質執著,獲靈性身體,脫離物質身體,業果終止。(S.B. 1.6.27, 28) 結論:多生累積的善行(sukṛti)產生 bhāgya,通過聖人交往生信仰,進而產生奉獻行為,清除物質欲望,穩固對 Kṛṣṇa 的愛。

evaṁ pañjara-bandho'yam jīvaḥ śocati sarvadā kadācit satprasaṅgena tasya mokṣo vidhīyate

Jīva 被粗大和微妙身體如籠般束縛,總在悲傷,通過聖人交往可獲解脫。(Kārikā)

muktir hitvānyathā rūpam svarūpeṇa vyavasthitiḥ atyanta-duḥkha hānau sā cit-sukhāptir na saṁśāyah

解脫是放棄虛假形態,恢復真實形態,結束痛苦,獲得靈性喜樂。(Śvetāśvatara 奧義書)

juṣṭaṁ yadā paśyaty anyam īśam asya mahimānam iti vīta śokaḥ

Jīva 轉向 Kṛṣṇa,悲傷消失,成為 Kṛṣṇa 的僕人。(Śvetāśvatara 奧義書 4.7) 解脫分兩種:永恆解脫(nitya mukta)和從 Māyā 解脫(māyā mukta)。Māyā mukta 通過聖人交往從 Māyā 中解脫,進入靈性活動。解脫是恢復靈性形態,靈性喜樂,而非僅停止痛苦。《Chāndogya 奧義書》說:

evam evaiṣa samprasādo'smāc charīrāt samutthāya paraṁ jyoti-rūpa-sampadya svena rūpenābhiniṣpadyate sa uttamaḥ puruṣaḥ sa tatra paryeti jakṣan krīḍan ramamāṇaḥ

Jīva 放棄粗大微妙身,獲靈性光芒形態,在靈性世界飲食、遊戲、享樂。(Chāndogya 奧義書 8.12.3)

ātmā'pahata-pāpmā vijaro vimṛtyur viśoko vijighatso'pipāsaḥ satyakāmaḥ satyasaṅkalpaḥ so'nveṣṭavyaḥ

解脫的 Jīva 無罪、無老、無死、無悲、無物質欲望,僅有服務 Kṛṣṇa 的真誠欲望,所有欲望皆實現。(Chāndogya 奧義書 8.7.1) 解脫雖值得追求,但最終目標是服務 Kṛṣṇa 的喜樂。追求次要目標有迷失主要目標的風險,純粹奉獻者不祈求解脫。Caitanya Mahāprabhu 說:

cāri varṇāśramī yadi kṛṣṇa nahi bhaje sakarma karite sei raurave paḍi maje jñānī jīvan mukta daśā pāinu kari māne vastutaḥ buddhi śuddha nahe kṛṣṇa bhakti vine

遵循 varṇāśrama 卻不服務 Kṛṣṇa 者墮入地獄。Māyāvāda 學者自認解脫,稱自己為 Nārāyaṇa,但無 Kṛṣṇa 奉獻,其智慧不純。(C.C. Madhya 22.26, 29)

bhaktis tv ayi sthiratarā bhagavān yadi syād daivena naḥ phalati divya kiśora mūrtiḥ muktiḥ svayaṁ mukulitāñjali sevate'smān dharmārtha-kāma-gatayaḥ samaya-pratīkṣāḥ

若奉獻穩定,Kṛṣṇa 顯現其青春形體,解脫自動服務奉獻者,財富、欲望等皆服從 Kṛṣṇa。(Kṛṣṇa Karṇāmṛta 107) 奉獻者的解脫有兩種:svarūpa mukti(在物質世界恢復靈性形態)和 vastu mukti(放棄物質身後獲靈性形態)。Māyāvāda 的 brahma-sayujya(融入 Brahman)和 īśvara-sayujya(融入 Kṛṣṇa 身體)非 Jīva 自然狀態。《Brahmāṇḍa Purāṇa》說:

siddha-lokas tu tamasaḥ pare yatra vasanti hi siddhā brahma sukhe magnā daityāś ca hariṇā hatāḥ

Brahma-sayujya 居住於物質世界外的 Siddhaloka,Māyāvādins 和被 Kṛṣṇa 殺的惡魔居於此。(Brahmāṇḍa Purāṇa)